Za posledný týždeň sa ma to spýtali dvaja klienti.
A hneď aj druhú otázku: „Koľko berieš za hodinu, že si to môžeš dovoliť?“
Áno, mám súkromný ostrov.
Budoval som ho dlho. A stálo to za to.
Len nie je v Karibiku. Je v hlave.
Čo je môj „súkromný ostrov“
Súkromný ostrov je moje mentálne miesto, kam posielam všetky svoje pokroky a úspechy.
Keď:
- niečo dosiahnem,
- prekonám prekážku,
- zvládnem ťažký rozhovor,
- urobím krok, ktorého som sa bál,
„pristane“ tam ďalší kamienok.
Nie je to útek pred problémami.
Je to priestor na:
- znovunadýchanie,
- ocenenie vlastnej hodnoty,
- prípravu na ďalšie výzvy.
Je to vnútorný dôkaz, že už som v živote veľa zvládol – aj keď mi to v náročných chvíľach hlava neochotne pripomína.
Sebahodnota: čo si o sebe hovoríte, keď vás nik nepočuje
So zákazníkmi často riešim sebahodnotu.
Pýtam sa ich:
- Ako o sebe premýšľate?
- Dokážete sa pochváliť za to, čo sa vám podarilo?
- Vraciate sa k svojmu progresu, alebo len k svojim zlyhaniam?
Prečo to riešime?
Lebo veľa z nás:
- svoje úspechy zľahčuje („veď to nič nebolo“),
- posúva bránku stále ďalej („dobre, ale ešte stále to nie je dosť“),
- vidí na sebe najmä to, čo ešte nie je dokonalé.
Pritom práve vedomé ocenenie vlastných krokov buduje:
- zdravé sebavedomie,
- odolnosť,
- vnútorný pokoj.
Jeden z „kamienkov“ na mojom ostrove
Fotka, ktorá doplávala na môj ostrov nedávno:
cieľ Loch Ness Marathonu s mojou dcérou.
Neopísateľný pocit.
Nie je to len o čase v cieli. Je to o všetkom, čo tomu predchádzalo:
- tréningy,
- pochybnosti,
- únava,
- a napriek tomu ďalší krok.
Z týchto momentov čerpám dlho.
Úprimne – vlastne furt.
Veľmi to vystihuje veta:
„You don’t build resilience by feeling good all the time.
You build resilience by getting better at feeling bad.“
Odolnosť nebudujeme tým, že nám je stále fajn.
Budujeme ju tým, že sa učíme zvládať chvíle, keď nám fajn nie je – a pripomíname si, že už sme to kedysi dali.
Ako si vytvoriť vlastný „súkromný ostrov“
Ak ešte nemáte svoj ostrov, skúste si ho vytvoriť. Nemusí byť dokonalý. Stačí, že bude váš.
Môžete začať takto:
- Pomenujte si úspechy (aj drobné).
Nie len maratón, povýšenie či veľký kontrakt.
Aj:- „zvládol som ťažký deň bez toho, aby som vybuchol“,
- „ozval som sa klientovi, ktorého som odkladal“,
- „postavil som sa sám za seba“.
- Zaznamenávajte ich.
Môže to byť:- zápisník,
- poznámka v mobile,
- priečinok s fotkami/momentkami,
- pár viet vždy večer: „Dnes sa mi podarilo…“.
- Vracajte sa k nim, keď príde neistota.
Keď príde:- strach,
- pochybnosti,
- vnútorný kritik,
- prečítajte si, čo všetko ste už dali,
- pripomeňte si, kým ste, keď ste „vo svojej sile“.
- Dovoľte si z nich čerpať istotu, keď to bude ťažké.
Nie ako nafúknuté ego, ale ako tichú istotu:
„Už som prešiel cez veľa. Toto zvládnem tiež.“
Budujete tým odolnosť aj pokoj v hlave.
Ak sa vás niekto nabudúce spýta, či máte súkromný ostrov,
možno sa len pousmejete a poviete:
„Áno. A budujem si ho každý deň.“
Martin Petrík, MBA
exCEO | Mentor | Biznis konzultant
www.53k.sk
