Môj súkromný ostrov: Kde čerpám silu, keď je cesta v biznise príliš hrboľatá

Robíte to dobre… a 36-ka už cestuje na môj ostrov.

Keď v týchto dňoch vyšiel rebríček TOP 100 osobností slovenského LinkedInu a našiel som sa na 36. mieste, samozrejme ma to potešilo. No namiesto klasického poplácavania sa po pleci som urobil niečo iné. Vzal som tento moment a v mysli som ho odoslal na jedno veľmi špecifické miesto. Na svoj súkromný ostrov.

S klientmi, s ktorými v rámci mentoringu pracujeme na budovaní ich sebahodnoty a líderskej odolnosti, robievam často jedno veľmi jednoduché cvičenie. Má len dva kroky:

1️⃣ „Pomenuj, čo sa ti v poslednom období podarilo, čo ťa teší a robí ti radosť.“
2️⃣ „Pošli to na svoj súkromný ostrov.“

Znie to možno až príliš jednoducho, však? Ale tento koncept „súkromného ostrova“ som si nevymyslel len tak od stola pri rannej káve, ani som ho nevyčítal z motivačných kníh.

Vznikol veľmi dávno, v divokých časoch biznisu, keď som sa snažil vyhrabať z jedného poriadneho pádu. Keď ste na dne, pochybujete o všetkom – o svojich schopnostiach, o svojich rozhodnutiach, o svojej hodnote. Vtedy som intenzívne rozmýšľal, čo by mi v tých najťažších momentoch dodalo silu opäť sa postaviť a ísť ďalej.

A tak si moja myseľ vytvorila vlastný súkromný ostrov.

Je to moje mentálne bezpečné miesto. Archív spomienok na to, čo sa mi v živote a biznise skutočne podarilo a na čo som vnútorne hrdý. Je to miesto, z ktorého môžem kedykoľvek čerpať energiu v tých „ťažkých“ časoch. Pretože realita biznisu (a nakoniec aj života) je taká, že cesta býva často hrboľatá a nohy ťažké. A jednoducho sa občas stane, že zakopnete. Niekedy nešikovne o vlastnú nohu, inokedy o tú cudziu, ktorú vám niekto podložil.

Čo všetko na mojom ostrove už je?

Neukladám si tam výplatné pásky ani excelovské tabuľky. Ukladám si tam pocity a konkrétne momenty:

• Poslal som si tam obraz 200 ľudí, ktorým odľahlo, keď sa nám spoločnými silami podarilo zachrániť našu fabriku pred krachom. Ten moment, keď viete, že dvesto rodín má vďaka tomu naďalej svoje živobytie, sa z pamäti nevymaže.
• Mám tam uložených 90 sekúnd čistej, nefalšovanej radosti. Presne toľko trvala tá najintenzívnejšia úľava, keď sa nám po dlhých ročných útrapách konečne podarilo zrealizovať náročnú kúpu konkurenčnej firmy.
• Sú tam aj momenty z úplne iného súdka. Momenty, keď úplne vyčerpaný, ale šťastný, dobieham maratón so svojou manželkou. A rovnako silné momenty o niekoľko rokov neskôr, keď tou istou cieľovou rovinkou prebieham s našou dcérou.

Dnes tam pribudlo ďalšie číslo

Dnes si na tento svoj ostrov, s dovolením, posielam spomienku s číslom 36.

Ďakujem iniciatíve DataOnSteroids a Jan Starecek, za ich prácu na tomto rebríčku. Robíte to naozaj dobre. 👏👏👏

Som za to ocenenie vďačný, ale neberiem ho ako métu, po ktorej si môžem vyložiť nohy. Beriem to ako ďalšiu cennú zásobu energie, ktorú si ukladám na horšie časy. Lebo viem, že túto spomienku z ostrova raz opäť použijem.

Cesta je totiž hrboľatá a iná už nebude. Ale keď viete, kam sa vo svojej mysli môžete vrátiť pre silu, kráča sa po nej o niečo ľahšie.

A čo vy? Čo by ste si dnes poslali na svoj súkromný ostrov?

Martin Petrík, MBA
ex-CEO | mentor | biznis konzultant
www.53k.sk