Za 25 rokov v biznise som zažil stovky kritických situácií a spolupracoval s desiatkami lídrov. Videl som firmy rásť raketovým tempom, ale aj padať na úplné dno.
Keď sa s odstupom času pozerám na to, prečo niektoré projekty či dokonca celé firmy zlyhali, zistil som jednu zásadnú vec. Tí, ktorých to stálo najviac – či už hovoríme o čase, peniazoch, strate kľúčových ľudí alebo trhových pozícií – neboli lídri, ktorí sa rozhodli zle.
Boli to tí, ktorí sa nerozhodli vôbec.
Ilúzia ideálneho času
Stretol som mnoho manažérov, ktorí boli vynikajúci rečníci. Boli to skvelí vizionári, vedeli ľudí motivovať a nadchnúť. Ale keď prišiel ten povestný moment pravdy a bolo treba urobiť rázny rez alebo zariskovať s novou stratégiou – zamrzli.
Dôvody zneli vždy veľmi racionálne:
- „Potrebujeme si urobiť ešte jednu analýzu.“
- „Počkajme na výsledky za ďalší kvartál.“
- „Ešte nemáme 100 % informácií, je to príliš veľké riziko.“
Čakali na ideálny čas. Čakali, kým sa hmla rozplynie a všetko bude úplne jasné. Lenže v biznise takýto moment nikdy nepríde. Kým čakáte na stopercentnú istotu, vaša konkurencia, ktorá sa uspokojila so 70 % informácií, už dávno koná a preberá vám zákazníkov. Firma v konečnom dôsledku zaplatí za toto vyčkávanie obrovskú daň.
Zlá voľba sa dá opraviť. Nečinnosť vás paralyzuje.
Riadim sa jedným jednoduchým pravidlom: „Better to try and fail than do nothing.“ (Radšej skúsiť a zlyhať, než nerobiť nič).
Nerozhodnosť totiž nie je bezpečná voľba, ako si mnohí myslia. Je to len pomalší spôsob, ako prehrať. Ak urobíte rozhodnutie a ukáže sa ako nesprávne, získate okamžitú spätnú väzbu. Viete identifikovať chybu, zmeniť kurz a urobiť nápravu. Ak však neurobíte nič, nezískate žiadne nové dáta. Iba stojíte na mieste a dúfate, že sa problém vyrieši sám (čo sa v biznise stáva len veľmi zriedka).
Samozrejme, nechcem tým povedať, že by sme mali strieľať od boku. Rýchle rozhodnutie neznamená unáhlené rozhodnutie bez premýšľania. Znamená to však schopnosť konať aj v podmienkach neistoty.
Aj ja som sa mýlil. A nie raz.
Aby som bol úplne úprimný – spravil som za tie roky desiatky chybných rozhodnutí? Áno, spravil.
Bolelo to? Niektoré poriadne. Stáli ma peniaze, bezsenné noci a občas aj riadne pošramotili moje ego. Ale dnes viem, že každé jedno z týchto zlých rozhodnutí ma posunulo vpred. Niečo dôležité ma naučilo o trhu, o ľuďoch alebo o mne samom. Z nečinnosti a prešľapovania na mieste som sa však nenaučil nikdy nič.
Ako začať trénovať „rozhodovací sval“?
Rozhodovanie nie je vrodený talent, je to sval. Čím viac ho používate, tým je silnejší. Ak s ním máte problém, tu sú tri veci, ktoré môžete začať robiť inak:
- Prijmite pravidlo 80/20: Ak máte 80 % informácií, ktoré potrebujete, rozhodnite sa. Zvyšných 20 % vás bude stáť príliš veľa času a pravdepodobne vaše rozhodnutie už aj tak nezmení.
- Stanovte si tvrdý deadline: Ak pred vami leží problém, dajte si presný termín (napr. do zajtra 14:00), kedy poviete áno, alebo nie. Žiadne “uvidíme”.
- Zmeňte pohľad na zlyhanie: Prestaňte vnímať zlé rozhodnutie ako katastrofu. Vnímajte ho ako experiment, ktorý vám ukázal, kadiaľ cesta nevedie.
Nebojte sa robiť chyby. Bojte sa toho, že pre strach z chýb neurobíte vôbec nič.
Poďme sa o tom porozprávať osobne
Ak chcete svoj “rozhodovací sval” začať aktívne trénovať, pozývam vás na môj hodinový workshop, ktorý sa uskutoční 13. marca 2026 v priestoroch INOVIA Kysuce v Čadci.
O téme rozhodovania pod tlakom si povieme viac do hĺbky, no neostaneme len pri teórii. Predstavím vám veľmi praktický a jednoduchý nástroj – rozhodovací radar od Martina Nováka, ktorý vám pomôže vniesť do chaosu jasno a uľahčí vám robiť ťažké voľby aj vtedy, keď nemáte k dispozícii všetky dáta.
Teším sa na stretnutie s vami!
A dovtedy mi dajte vedieť: Čo vám osobne pomáha, keď sa musíte rozhodnúť pod tlakom a nemáte všetky informácie? Budem rád, ak sa o svoje tipy a skúsenosti podelíte v komentároch pod týmto článkom.
—
Martin Petrík, MBA
ex-CEO | mentor | biznis konzultant
