Vždy keď niekde dostanem porcelánový hrnček, spomeniem si na príbeh, ktorý mi pripomína, aké je dôležité zostať pokorný bez ohľadu na to, akú pozíciu aktuálne zastávame.
Príbeh, ktorý inšpiruje (nielen) lídrov
Na jednej významnej konferencii mal vystúpiť bývalý námestník ministra obrany. Podišiel na pódium, začal prednášať pripravený prejav a v istom momente si upil kávy z obyčajného papierového pohára. Na chvíľu sa zamyslel, zasmial a publiku povedal:
„Viete,” povedal, prerušiac vlastný prejav, „minulý rok som tu tiež hovoril. Vystupoval som na tej istej konferencii, na tomto istom pódiu. Ale vtedy som ešte bol námestníkom ministra,” povedal.
„Letel som sem v business triede a keď som pristál, niekto ma čakal na letisku a odviezol ma do hotela. Po príchode do hotela ma čakal ďalší človek. Už ma mali ubytovaného, odovzdali mi kľúč a odprevadili ma do izby. Nasledujúce ráno, keď som zišiel dolu, opäť na mňa niekto čakal v lobby, aby ma odviezol na toto isté miesto, kde sme dnes. Odviedli ma zadným vchodom, ukázali mi šatňu a priniesli kávu v krásnom keramickom hrnčeku.”
„Ale tento rok, keď tu pred vami stojím, už nie som námestník ministra,” pokračoval. „Letel som sem v ekonomickej triede a keď som včera prišiel na letisko, nikto tam na mňa nečakal. Zavolal som si taxík, a keď som prišiel do hotela, sám som sa ubytoval a sám som šiel do izby. Dnes ráno som zišiel do lobby, chytil ďalší taxík a prišiel sem. Vošiel som hlavným vchodom a našiel si cestu do zákulisia. Keď som tam bol, spýtal som sa jedného z technikov, či majú kávu. Ukázal mi na kávovar na stole pri stene. Tak som tam prišiel a nalial si kávu do tohto papierového pohára.”
„Napadlo mi,” pokračoval, „ten keramický hrnček, ktorý mi dali minulý rok… ten nikdy nebol určený pre mňa. Bol určený pre tú pozíciu, ktorú som zastával. Mne patrí papierový pohár.”
„Všetky výhody, výsady a privilégiá, ktoré môžete dostať vďaka funkcii alebo postaveniu, ktoré zastávate, nie sú určené vám osobne. Sú určené pre vašu funkciu. A keď tú funkciu opustíte – čo sa raz stane – keramický hrnček dajú tomu, kto vás nahradí. Pretože vy ste si vždy zaslúžili len papierový pohár.”
Skutočné privilégium je byť človekom
Tento príbeh je stále aktuálny, či už v biznise, vo verejnom sektore, alebo kdekoľvek inde. Počas 25 rokov vo vedení firiem som mal tých “porcelánových hrnčekov” a iných menších či väčších výhod nespočetne. Dnes si však stále viac uvedomujem, že tieto privilégiá patria len pozícii – nie človeku samotnému.
Dnes som jeden taký hrnček dostal znovu, na slávnosti udeľovania diamantovej ceny pre riaditeľov a koordinátorov stredných škôl v rámci DofE, kde pôsobím ako mentor. Práve vtedy som si na príbeh opäť spomenul a pocítil vďačnosť za to, že môžem byť prítomný a užívať si chvíľu, ktorá nepatrí žiadnej funkcii, ale jednoducho človečenstvu.
Pamätajme, kto sme, keď nedržíme “funkciu”
Je dobré si občas pripomenúť, kým sme bez titulov a funkcií – vo firme, škole či v spoločnosti. Práve to z nás robí lepších lídrov, kolegov a ľudí. Skutočný rešpekt a uznanie si nevieme „vybojovať hrnčekom“, skôr tým, akí sme a čo odovzdáme svetu okolo nás.
Martin Petrík, MBA
exCEO | Mentor | Biznis konzultant
www.53k.sk
