Sobotné ráno v prázdnom kempe mi pripomenulo jednu dôležitú myšlienku – nie všetko musí mať našu pozornosť. Ďakujem, milá Maja, že si ma inšpirovala na tento moment zastavenia.
-Nikto nič nie je dlžný nám a ani my nie sme nič dlžný nikomu.-
Ako lídri sa často cítime povinní riešiť každý problém, zapájať sa do každého rozhovoru, odpovedať na každú požiadavku. Nechceme nikoho sklamať, nechceme ukázať slabosť alebo nezáujem. No pravda je, že niekedy je najlepšou reakciou vôbec nereagovať. Nechať veci ísť vlastným smerom, a sústrediť sa len na to, čo naozaj záleží.
Stopnúť a nepokračovať – napriek tomu, že ste už do toho investovali čas, energiu a možno aj emócie – si vyžaduje vnútornú silu. Tieto rozhodnutia nebývajú jednoduché, pretože máme pocit, že každé otvorené dvere treba prejsť a každú príležitosť využívať.
Niekedy práve ten krok späť, keď sa vzdáme potreby všetko kontrolovať a urobiť dojem, umožní získať jasnejší pohľad. Vidíme, čo má skutočne hodnotu a čo je len ďalším rozptýlením.
Poznáte ten pocit, keď na chvíľu zastanete, obzriete sa okolo a uvedomíte si, že niektoré bitky ani nestáli za váš čas? Že to, čomu ste chceli venovať celú pozornosť, vás v skutočnosti len vzďaľovalo od toho podstatného?
Nemusíme všetko zvládať. Nemusíme všade byť a všetko riešiť. Stačí si vybrať múdro.
